AMAZONSKÝ DAŽĎOVÝ PRALES ALEBO ŽIVÁ LEKÁREŇ SVETA

amazon mutual

Tropické dažďové pralesy sú známe nielen ako "zelené pľúca Zeme", ale aj ako "najväčšia lekáreň sveta".  Amazonský prales sa vyznačuje najväčšou biodiverzitou na zemi. Nachádza sa tu obrovské množstvo prírodných liečiv, z ktorých mnohé sú ešte neprebádané.  Takmer polovica liekov, ktoré bežne používame, pochádzajú práve z pralesa. Juhoamerické dažďové pralesy sú zdrojom základných ingrediencií cicavčích hormónov, stimulantov a sedatív a majú veľký potenciál aj pre liečenie v budúcnosti.

PROJEKT VZÁJOMNEJ POMOCI - INCA BOTANICA

Projekt Inca Botanica nadväzuje na vedomosti a skúsenosti miestnych liečiteľov tzv. Curanderos, ktorí liečia miestnych obyvateľov, a tak im pomáhajú prežiť v jednom z najnáročnejších prostredí pre život. Biológ a terapeut Petr Chobot so svojím tímom prináša úplne pôvodné liečivé a ozdravné receptúry. Svoje bohaté poznatky získal vďaka niekoľkoročným výskumným pobytom v Amazónii medzi etnickými skupinami Shipibo, Asháninka (Peru) a ďalšími etnikami. V spolupráci s kmeňovými šamanmi a juhoamerickými odborníkmi skúma najúčinnejšie prírodné metódy liečenia a čistenia organizmu. Jeho neobyčajný etnobotanický výskum vychádza z neustálej interakcie dažďového pralesa a pôvodných obyvateľov, ktorí vo vzájomnej symbióze a rešpekte žijú už po generácie. Amazonský indiáni vnímajú prírodu a všetky jej súčasti ako "posvätné bytie" ako živé bytosti, ktoré sú často mocnejšie a schopnejšie ako ľudia. 

Medzinárodný projekt vzájomnej pomoci a spolupráce vznikol na základe podnetu od miestnych indiánskych šamanov, ktorí chceli "civilizovanej" spoločnosti ozrejmiť aký poklad sa skrýva v pralesných rastlinách a bylinách. Chceli zdôrazniť, že je v záujme všetkých ľudí, aby sa podieľali na ochrane pralesa. Projekt zároveň upozorňuje na fakt, že mnohé zdanlivo neliečiteľné choroby je možné liečiť. Aj napriek vysokým nákladom spojeným s terénnym a laboratórnym výskumom , či distribúciou rastlín a bylín z pralesa až do Európy (šetrný a ohľaduplný zber a spracovanie, vývozné a dovozné mašinérie, rýchla a bezpečná doprava rastlín), je možné hlavnú časť zo zisku vynaložiť práve na ochranu a zachovanie pôvodných vytipovaných biotopov s najvyššou biodiverzitou.

Hrdo môžeme vyhlásiť, že naša spoločnosť je oficiálnym partnerom Inca Botanica. Vážime si a zdieľame rovnaké hodnoty. Na našich stránkach vám prinášame informácie o jednotlivých posvätných a liečivých rastlinách, o možnostiach ich využitia pri prevencii a liečbe mnohých ochorení.

 

"CHOROBA" AMAZONSKÉHO BOJOVNÍKA

Amazonský prales sa rozkladá v Južnej Amerike približne na 5 500 000 km2. Predstavuje viac než 1/2 tropických dažďových lesov celého sveta. Produkuje zhruba 20% kyslíka a je teda právom označovaný ako "zelené pľúca Zeme".

V súvislosti s amazonským pralesom sa značne spomína jeho odlesňovanie spôsobené predovšetkým rastom životnej úrovne a prudkým nárastom populácie v Brazílii, súvisiacim s "hladom" po pôde. Kvôli potrebe vzácneho dreva, poľnohospodárskej pôdy a pastvín pre dobytok dochádza k intenzívnym zásahom do krajiny. Chov dobytka, pestovanie palmy olejnatej, či sóje sa stalo výnosným obchodom a z ekonomického hľadiska je omnoho výhodnejšie ako ochrana najväčšieho pralesa a jeho biodiverzity. Sója, ako jeden z najvýznamnejších vývozných artiklov sa podieľa na stabilite meny. Ešte v roku 1960 bol prales takmer nedotknutý a pôvodný. K významnému rozšíreniu poľnohospodárskej pôdy na úkor pralesa došlo začiatkom 70. rokov, práve keď vzrástla cena sójových bôbov. Kvôli potrebe dopraviť sóju do priemyselných pobrežných oblastí boli vystavané asfaltové diaľnice, ktoré sú označované ako " srdce oblúku odlesňovania". Práve od nich totiž postupuje kolonizácia pralesa a systém odlesňovania sa mení v závislosti od ich vzdialenosti. Od roku 1970 do roku 2000 bolo odlesnenej celkom 16,4% celkovej plochy amazonského pralesa. Každoročná strata sa odhaduje na 20 200 km2 (čo predstavuje približne 2/5 Slovenska).

Tento postoj je ale krátkozraký.

V roku 2005 bol amazonský prales v značnej miere zasiahnutý obrovským suchom - najhorším za posledných 100 rokov. Podľa názorov niektorých odborníkov dokáže prales prežiť maximálne 3-ročné sucho. Mohol by dospieť až do bodu, keď sa premení na savanu, či dokonca púšť. Odtiaľ už niet cesty späť a pre našu Zem by to malo katastrofálne následky!

Lesný porast zabraňuje erózii a zosuvom pôdy. Zároveň je tvorcom prirodzenej zásobárne vody. Novovzniknuté rúbaniská sú tak ohrozené eróziou a nízkou hladinou podzemnej vody. Každým vyrúbaným stromom sa znižuje schopnosť pralesa zadržiavať zrážky. Dažďová voda tak čoraz viac padá na povrch, zaplavuje územia, následne rýchlo odteká a spôsobuje sucho v období medzi dažďami. Následkom týchto problémov je znížená biodiverzita a zvýšená zraniteľnosť celého ekosystému.  V prípade, že sa odlesňovanie nezastaví, existuje vážne riziko, že viac ako 50% amazonského pralesa sa premení na života neschopnú savanu (a to v tom lepšom prípade). Odlesňovanie zároveň zapríčiňuje negatívnu zmenu klímy. Stromy prevádzajúce fotosyntézu miznú, čím sa posilňuje skleníkový efekt  a s ním spojené globálne otepľovanie.

V roku 2019 zachvátil Amazóniu ničivý požiar spôsobený vzájomným pôsobením sucha, globálneho otepľovania a miestnych farmárov. V roku 2020 boli požiare ešte ničivejšie. Celkovo bolo za rok 2020 zaznamenaných až 103 000 požiarov, čo predstavuje ročný nárast takmer o 16%. Rok 2021 je ale poslom dobrých správ. Podľa údajov INPE (Národný ústav pre vesmírny výskum) poklesol výskyt požiarov na najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov (informácie zverejnené začiatkom októbra 2021). Koľko požiarov bude v roku 2022?

Amazonský prales je mocný, je tajuplný, je zdrojom kyslíka pre telo i dušu, dokáže usmrtiť, ale i liečiť, vytvára domov pre mnohé rastliny, živočíchy aj pre ľudí. Právom ho môžeme oslovovať "Živá lekáreň sveta". Nedokáže ale zachrániť sám seba, nedokáže sa sám vyliečiť z choroby zvanej "civilizácia".

 

Viac o projekte Inca Botanica nájdete tu:

https://www.incabotanica.com/o-nas/